Vojna sa neskončí bez konkrétneho návrhu. Tu je ten môj.
Medzi medzinárodnými komunistickými a ľavicovými hnutiami, vrátane ich ruskej odnože, sa počas celého obdobia vojny na Ukrajine vyskytovali tri protichodné hodnotenia situácie: bezpodmienečná podpora Ukrajiny, zbabelý postoj "kritickej" podpory s "výhradami" a jednoznačné odsúdenie. Avšak aj všeobecne správny antiimperialistický postoj odmietania militarizmu výrazne trpí "pacifizmom" v tom najhoršom zmysle slova. To znamená, že toto stanovisko sa zväčša zužuje len na jednu tézu - okamžité zastavenie nepriateľských akcií, bez konkrétneho plánu, ktorý by vysvetľoval, akými metódami sa to dosiahne, akými prostriedkami, za akých podmienok, na akých hraniciach atď.
A sociálni šovinisti si nenechajú ujsť príležitosť využiť túto okolnosť ako pre seba výhodný argument na ospravedlnenie svojho zmierovacieho postoja: "A čo navrhujete vy? Vojna už prebieha, to je dané, nie je možné ju zastaviť, musíme jednoducho vyhrať a všetko sa skončí."
Okrem toho na komunistickú internacionálu lietajú aj absurdné a nepodložené obvinenia z "pronatovskej" a "proamerickej" rétoriky, ba dokonca z podpory zločinov NATO.
Myslíte si, že o tom nevieme!? My, ktorých starší súdruhovia a aj my sami sme toľké roky dôsledne odsudzovali invázie do Iraku, Sýrie, Líbye, Juhoslávie, organizovali sme protesty proti bombardovaniu a zasahovaniu do záležitostí suverénnych krajín a zhromaždenia solidarity s národmi týchto krajín. Myslíte si, že by sme zatajili a popreli úlohu "aliancie" pri zničení ZSSR a socialistického bloku, pri katastrofálnych výsledkoch týchto procesov? Nechajme tieto obvinenia na našu adresu na svedomie týchto moralizátorov, ak z neho vôbec niečo zostalo. Ich postoj je o to pokryteckejší, že sami dobre poznajú charakter súčasnej ruskej vlády, ktorá začala a pokračuje v nepriateľských akciách. Vedie politiku vo vlastnom záujme, ktorý sa v žiadnom prípade nezhoduje so záujmami ľudu, inak by sa celé toto krviprelievanie nikdy nezačalo. Tak to bolo takmer pri všetkých konfliktoch posledných rokov, na ktorých sa táto vláda podieľala: Čečensko, Sýria a teraz Ukrajina. Skryte predávali zbrane, pošliapavali dohody, a to všetko v záujme presadzovania záujmov rôznych oligarchov. Inak to ani nejde.
Nie je možné byť proti vláde a zároveň podporovať jej politiku; tomu sa hovorí "schizofrénia" alebo "rozdvojenie osobnosti". Nech si to psychiatri vyriešia sami.
Zároveň jednostranné výzvy na zastavenie dodávok zbraní NATO na Ukrajinu "tu a teraz", bez predbežných podmienok a požiadaviek, bez ohľadu na to, od koho pochádzajú, sú naivné a majú mierny odtieň pokrytectva a nezodpovednosti. Koniec koncov, žiadne podobné požiadavky neboli predložené ani protistrane.
Autori a hlásatelia tejto myšlienky sa v skutočnosti, možno nevedomky, prikláňajú len k jednej zo strán konfliktu. Inými slovami, ak sa táto požiadavka zrealizuje, vojna sa nezastaví, ale bude pokračovať, ale len za podmienok výhodnejších pre ruskú armádu. Bude dočasne pozastavená na súčasných "líniách kontaktu", kým Putinovi oligarchovia nenaberú sily na novú kampaň, pričom prímerie využijú ako oddychový čas. A pre obyvateľov Ruska to automaticky znamená zachovanie politického režimu, pokračovanie policajných represií, štátneho teroru a prípravu orgánov na novú, širšiu všeobecnú mobilizáciu. Inými slovami, takéto prímerie by pre ruskú spoločnosť nebolo o nič menšou - alebo dokonca väčšou - katastrofou ako vojenská porážka.
Skúsme si predstaviť reálny plán, ktorý by skutočne fungoval na ukončenie konfrontácie, a nie len na rozšírenie Putinovej oligarchie. Mohol by pozostávať zo štyroch hlavných bodov:
- Zastaviť boj na oboch stranách;
- Zastavenie akýchkoľvek dodávok zahraničných zbraní a munície na Ukrajinu aj do Ruska;
- Opustenie územia Ukrajiny ruskými ozbrojenými silami do podoby z 1. februára 2014 ("nulový variant");
- Dočasné umiestnenie OSN a jej mierových síl na územia, ktoré opustili ozbrojené sily RF.
Dokonca aj niektorí oficiálni propagandisti začínajú chápať potrebu postupu týmto smerom. Napríklad Margarita Simoňjanová, šéfka televízneho kanálu Russia Today, navrhla opätovne usporiadať referendá (inými slovami, z pohľadu úradov vyzýva na prehodnotenie nových hraníc Ruskej federácie). Zdá sa, že na jeseň minulého roka boli do Ústavy Ruska zapísané Záporožská a Chersonská oblasť a Donecká a Luhanská ľudová republika. Trestný zákonník má dokonca pre takýto prípad osobitný článok: "280.1 Trestného zákonníka Ruskej federácie. Verejné výzvy na konanie zamerané na porušenie územnej celistvosti Ruskej federácie".
Ak veríte kremeľskej propagande, ktorej jedným z hlásateľov je samotná Simoňjanová, v týchto regiónoch už "referendá" boli, ale teraz navrhuje usporiadať nové. Takže potom pripustíte, že to, čo sa dialo predtým, bol cirkus, a nie hlasovanie?
Tu sa však vynára zásadná vec: je potrebné zastaviť krviprelievanie nielen preto, aby sa napravili predchádzajúce nespravodlivosti, ale aj preto, aby sa zabránilo novým. Nebude to ľahké ani jednoduché. A na to, aby sa zastavila eskalácia násilia a represie z ktorejkoľvek strany, je potrebná vhodná politika, ktorú treba premyslieť už dnes.
Aby sa predišlo zrážkam a nehoráznostiam na oboch stranách, navrhuje sa vytvoriť na územiach, ktoré opustili ruské jednotky, "humanitárny koridor" pre nerušený odchod obyvateľov v oboch smeroch a dočasne rozmiestniť mierové sily OSN z krajín, ktoré nie sú priamo alebo nepriamo zapojené do konfliktu.
Nesplnenie aspoň jedného bodu znamená pokračovanie vojny s nespočetnými obeťami a utrpením ukrajinských a ruských občanov, vojny, ktorá si každý deň vyžiada stovky a tisíce ľudských životov. Zistime teda pri pohľade na reakcie na tento program, čo je pre elity a vlády vlastne dôležitejšie - je to pôda a územie, zachovanie tváre (v skutočnosti zachovanie moci a kapitálu), alebo životy ľudí? Vyveďte na jatky hysterikov, ktorí sa sami neponáhľajú odísť na front, ani tam poslať svoje deti a príbuzných!
Všetko zašlo priďaleko, ruské územie je ostreľované (bolo hlúpe veriť, že sa to nestane - zvyčajne vo vojnách v reakcii na neustále ostreľovanie začne strieľať aj druhá strana!) a ozývajú sa hrozby jadrovej apokalypsy. Áno, šanca, že tento scenár nastane, je mimoriadne malá, ale takáto rétorika sama osebe hovorí o vážnosti súčasnej situácie. Čas nepočká!
Národy sú unavené z vojny, chcú mier, a preto je potrebný plán, ktorý zastaví krviprelievanie a vytvorí podmienky na obojstranné zloženie zbraní bez strachu z obludných následkov pre Ukrajincov a Rusov.
Ľavica musí ponúknuť program čestného mieru bez územných výbojov a akejkoľvek ďalšej agresívnej politiky, s odmenou za všetko zničené, nie z vreciek pracujúceho ľudu, ale na účet tých, ktorí tento masaker rozpútali. Nemožno vylúčiť, že takýto "mierový plán" by mohol priblížiť revolúciu v Rusku, prispieť k prebudeniu triedneho vedomia vojakov, k ich túžbe po sebaorganizácii a k uvedomeniu si seba samých ako nezávislej sily. Ľavica je zásadne za to, aby konečne povedala svoje slovo "Jeho Veličenstvu robotníckej triede", tej istej triede, ktorá je často proti svojej vôli a želaniu vrhaná do mlynčeka na mäso. Aby nedochádzalo k "dohodám" za chrbtom ľudu a na jeho úkor a aby to bol práve pracujúci ľud, kto by mal zastaviť vojnu. Zatiaľ sa však musíme riadiť nie tým, čo si v konečnom dôsledku želáme, ale existujúcou realitou. A preto musíme prevziať zodpovednosť, urobiť prvý krok a začať proces, ktorý povedie k ukončeniu vojny, a doviesť pracujúcich k víťazstvu v boji za svoju moc, aby sa porážka šialených avanturistických plánov vlády Ruskej federácie nezmenila na porážku ľudu a krajiny.