Perspektívy ruského imperializmu

Vojna ruského imperializmu na Ukrajine nevykazuje žiadne známky skončenia. Toto leto a na jeseň sme boli svedkami súbojov, najprv ofenzívy Ukrajiny s cieľom oslobodiť okupované územia a protiofenzívy Ruska s cieľom zabrať ďalšie územia, ktorá stále pokračuje.

Moskva len nedávno, v predvečer Nového roka, podnikla masívny raketový útok na Ukrajinu, ktorého terčom boli civilisti a infraštruktúra. Zatiaľ čo ruské pohraničné mesto Belgorod sa stalo terčom odvetných raketových útokov. Rusko má na obranu svojej okupácie v prvej línii pol milióna vojakov a bude potrebovať ďalších na úplnú ofenzívu, ktorá by sa mohla začať na jar.

Vladimir Putin a ruská vládnuca trieda sú odhodlaní viesť túto vojnu až do konca. Putin to dal jasne najavo na svojom každoročnom verejnom podujatí "Priama linka s Vladimírom Putinom" 14. decembra, na ktorom niekoľko hodín odpovedal na starostlivo pripravené otázky verejnosti.

Podľa neho cieľom takzvanej špeciálnej vojenskej operácie zostáva takzvaná denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny. To znamená, že má v úmysle pokračovať vo vojne, kým nedosiahne zmenu režimu na Ukrajine a premenu Ukrajiny na ruskú polokolóniu.

Na dosiahnutie tohto cieľa sa jeho režim snaží stabilizovať ruskú spoločnosť, rozdúchať politický konflikt v USA a krajinách NATO, legitimizovať svoju vládu prostredníctvom marcových prezidentských volieb a zmobilizovať ruské jednotky na novú ofenzívu na jar.

Stabilizácia ruskej spoločnosti

Režim sa po pokuse o štátny prevrat, ktorý vlani v lete viedol Jevgenij Prigožin a jeho skupina Wagner, zapojil do intenzívnej kampane na stabilizáciu ruskej spoločnosti. Putin prekonal túto najväčšiu výzvu pre svoju vládu kombináciou cukru a biča.

Ponúkol dohody pre Wagnerových žoldnierov, aby sa vrátili do lona režimu. Niekoľko armádnych generálov, ktorí mali blízko k Wagnerovi, bolo zatknutých. V prípade samotného Prigožina ho Putin v auguste nechal zabiť pri raketovom útoku neďaleko Moskvy, pri ktorom vybuchlo vojvodcovo lietadlo.

Potom rozbil samotnú skupinu Wagner, pričom jej časti začlenil do ruského ministerstva obrany a ostatné umožnil ponechať Prigožinovmu synovi, ako aj iným súkromným vojenským spoločnostiam.

Ďalšia existencia týchto spoločností môže pre režim predstavovať problém, najmä v prípade, že vojna dopadne zle. To by mohlo viesť k rozkolu medzi štátom a spoločnosťami v otázke vojenskej stratégie a taktiky, čo by mohlo režim opäť destabilizovať.

Aj Prigožinov puč ukázal existenciu skrytého nesúhlasu medzi armádnymi predstaviteľmi. Zatiaľ však Putinova stratégia kooperácie a represie prekonala krízu, ktorú urýchlil Prigožin.

Putinovi sa tiež aspoň zatiaľ podarilo stabilizovať ekonomiku. Sankčný režim Západu nepoškodil ruskú ekonomiku tak, ako sa očakávalo. Režim a korporácie v krajine vytvorili rôzne spôsoby, ako sankcie obísť.

Zintenzívnili obchod a investície prostredníctvom neutrálnych štátov, ako sú štáty Strednej Ázie, Turecko, Arabské emiráty a mnohé ďalšie, najmä v krajinách globálneho Juhu. Tieto krajiny sa vzopreli tlaku USA, aby dodržiavali sankčný režim.

Okrem toho ruské štátne ropné spoločnosti uzavreli nové exportné dohody s mnohými krajinami, najmä s Čínou, čo tiež udržalo ekonomiku nad vodou. Sankcie teda neuvrhli ruskú ekonomiku do krízy, ani nezabránili štátu viesť vojnu na Ukrajine.

Napriek odolnosti ruská ekonomika čelí mnohým problémom. Rastie napríklad inflácia, ktorá pre väčšinu bežných Rusov predstavuje vážne ekonomické napätie.

V reakcii na to ruská centrálna banka práve zvýšila úrokové sadzby, aby ju dostala pod kontrolu. To však môže na druhej strane spôsobiť spomalenie ekonomiky, zvýšenie nezamestnanosti, čo ešte viac zasiahne pracujúcu triedu.

Aby si Putin udržal hegemóniu nad obyvateľstvom, siahol po represii a neofašistickej ideológii. Potlačil takmer všetok ľavicový disent, najmä protivojnových aktivistov.

Zároveň sa snažil získať súhlas obyvateľstva prostredníctvom ruského etnického nacionalizmu, pričom démonizoval všetky skupiny, ktoré ho ohrozovali. Napríklad varoval, že moslimskí migranti zo Strednej Ázie v Rusku ohrozujú etnickú rovnováhu v krajine.

Vodca ruskej pravoslávnej cirkvi, patriarcha Kirill, v tejto islamofóbii predbehol Putina. V nedávnom prejave, ktorý by mohol predniesť Trump alebo Enoch Powell, varoval pred civilizačnou hrozbou, ktorú predstavujú moslimovia a migranti vo všeobecnosti.

Hoci režim a cirkev využívajú takýto etnický nacionalizmus na stmelenie svojej základne, môže sa im to vypomstiť. Takýto fanatizmus by mohol vyvolať nesúhlas medzi približne 15 miliónmi moslimských občanov krajiny, ktorí tvoria 10 % obyvateľstva.

Putin tiež spustil intenzívnu kampaň na presadenie tzv. tradičných, rodinných hodnôt. Ako hrozbu pre ruskú spoločnosť označil feministky a LGBTQ ľudí.

Režim je na pokraji zavedenia úplného zákazu práva na interrupciu v nadväznosti na jej nedávne zakázanie na súkromných klinikách. Takisto oznámil úplný zákaz LGBTQ skupín, podujatí a dokonca aj nočných klubov.

Putinovi sa v tejto chvíli darí stabilizovať ruskú spoločnosť prostredníctvom represií a týchto ideologických kampaní.

Dobývanie Ukrajiny

Na základe tejto stability chce vystupňovať vojnu na Ukrajine. Jeho bezprostredným cieľom je zmocniť sa zvyšku regiónu Donbas, ktorý má v Putinových imperiálnych predstavách a v jeho zdôvodňovaní vojny symbolický význam.

Pravdepodobná jarná ofenzíva sa bude odvíjať v niekoľkých etapách. Cieľom je obsadiť Charkov, druhé najväčšie mesto Ukrajiny, a vytvoriť nový front pri rieke Dneper.

Plánom by mohlo byť rozdelenie Ukrajiny na dve časti. Najprv by Rusko anektovalo celé územie na východ od Dnepra. Po druhé, pokúsilo by sa vytvoriť zvyšok krajiny na západ od rieky ako neutrálny "odnárodnený" (na Rusku závislý) štát.

To by však bol len dočasný cieľ. Ruský štát je naďalej odhodlaný rozšíriť svoje impérium do zvyšku postsovietskeho priestoru.

Podnecovanie konfliktu v rámci USA a NATO

Putin sa spolieha na vzostup pravice v USA a NATO, aby oslabil ich odpor voči jeho imperiálnemu expanzionizmu. Putin počas podujatia, na ktorom odpovedal na otázky, tiež zdôraznil, že Západ je v otázke pomoci Ukrajine veľmi rozdelený.

Konkrétne spomenul konflikt medzi republikánmi a Bidenovou administratívou v súvislosti s navrhovaným balíkom pomoci krajine. Dal jasne najavo, že by privítal víťazstvo republikánov, najmä Trumpa, v prezidentských voľbách v USA, pretože nová administratíva by pravdepodobne znížila, ak nie zastavila všetku podporu pre Ukrajinu a dokonca vystúpila z NATO.

Takisto sa prihovára krajnej pravici v ostatných krajinách NATO. Podnecuje napätie s Fínskom, novým členom paktu. Po vzore bieloruského prezidenta Lukašenka Putin privítal migrantov z Iraku, Afganistanu, Líbye a ďalších krajín a potom ich vyzval, aby vstúpili do Európskej únie cez fínske hranice.

Robí to s cieľom vyvolať krízu politického mainstreamu a podporiť rast krajnej pravice zameranej proti migrantom vo Fínsku a v Európskej únii vo všeobecnosti.

Dúfa, že ich rast a úspech oslabí NATO zvnútra. Ruské oficiálne médiá preto oslavovali nedávne víťazstvo krajne pravicového politika Geerta Wildersa v holandských voľbách, ktorý kandidoval s islamofóbnou a protiimigrantskou kampaňou.

Napokon, Putin sa snaží využiť brutálnu vojnu Izraela v Gaze vo svoj prospech proti USA a ich spojencom z NATO, ktorí vyzbrojovali a podporovali Izrael. Oficiálne Rusko vyzýva na riešenie v podobe dvoch štátov, podporuje prímerie a humanitárnu pomoc OSN.

Samozrejme, to všetko je pokrytecké. Rusko vedie na Ukrajine presne taký istý druh anexionistickej vojny ako Izrael v Gaze. A v zákulisí Putin udržiava politické, diplomatické a hospodárske vzťahy s Izraelom.

Napriek tomu však využíva strašnú izraelskú vojnu na svoju rehabilitáciu, najmä na globálnom Juhu, a na oslabenie USA a NATO. Dúfa, že mu to umožní väčší priestor na presadzovanie vlastných imperialistických ambícií na Ukrajine a vo zvyšku východnej Európy a strednej Ázie.

Mobilizácia a návrh na jarnú ofenzívu

Putinov záväzok k tomuto projektu si bude vyžadovať, aby zaviedol širšiu mobilizáciu vojsk a možno aj odvody. Bude musieť naverbovať státisíce nových ľudí na obsadenie armády a uskutočnenie nových výbojov. To by mohlo pre Putina znamenať veľké politické problémy.

Nič z toho však neurobí pred marcovými prezidentskými voľbami v Rusku. On a zvyšok štátu chcú dovtedy udržať pozitívnu náladu v ruskej spoločnosti.

Po voľbách je veľmi pravdepodobné, že zvýšia mobilizáciu na front. V súčasnosti len asi 40 % ruských vojakov na Ukrajine pochádza z odvodov, zvyšok tvoria tzv. dobrovoľníci, ktorých tvoria obyčajní ľudia, ktorí vstúpili do armády, aby si zarobili na lepšie živobytie.

Vojaci zarábajú oveľa viac ako bežní robotníci. Oficiálna priemerná mzda je približne 600 dolárov, ale väčšina ľudí zarába okolo 300 dolárov mesačne. Naproti tomu v armáde môžu vojaci zarobiť 2 000 až 3 000 dolárov mesačne.

Pre milióny Rusov, najmä v zúfalých provinčných priemyselných mestách, je teda armáda príležitosťou, ako uniknúť chudobe. To vysvetľuje úspech zabezpečovania tzv. dobrovoľníkov.

V skutočnosti ide o odvody chudobných. Vláda ich však využíva na prerozdelenie bohatstva a vytvorenie veľkej skupiny obyvateľstva, ktorá má z vojny prospech. Samozrejme, mnohí za to draho zaplatili stratou duševného zdravia, končatín a životov.

Situácia ľudí, ktorí sú odvedení, je a bude úplne iná. Nedostávajú veľmi dobre zaplatené a na rozdiel od profesionálnych vojakov ich doba v armáde a ich pôsobenie nie sú obmedzené.

Odvody už teda vyvolali určité protesty, najmä zo strany rodín a príbuzných osôb, ktoré sú do vojenskej služby tlačené. Organizovali petície a dokonca poslali stovky otázok na Putinovu akciu "Priama linka". Samozrejme, všetky tieto otázky boli vyselektované a neboli mu položené.

To ukazuje základ odporu voči akémukoľvek novému odvodu. Pravdepodobne bude mať podobu spontánneho, samoorganizovaného protestu. To by poskytlo priestor na vybudovanie protivojnového hnutia v Rusku.

Zmanipulované voľby na legitimizáciu režimu

Toto všetko by sa však vyvinulo až po nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Tie samozrejme nebudú skutočné. Nebudú žiadne skutočné kampane ani diskusie a výsledok je vopred daný. Putin vyhrá.

Voľby sú však preňho napriek tomu dôležité, aby dodali jeho vláde punc legitimity a demonštrovali ľudovú podporu jemu a jeho vojne. Kremeľské médiá mu už teraz predpovedajú najlepšie výsledky jeho politickej kariéry.

Odhaduje sa, že na voľbách sa zúčastní asi 70 percent voličov a z nich 80 percent bude pravdepodobne hlasovať za Putina. Samozrejme, týmto číslam ani výsledkom volieb by sme nemali veriť.

Celý proces je založený na potláčaní skutočnej opozície a vylučovaní a väznení disidentov, ako je Alexej Navaľnyj. Samozrejme, kandidovať budú môcť starostlivo preverení kandidáti, aby sa vytvorilo zdanie demokracie.

Samotné hlasovanie bude prebiehať tri dni osobne a elektronicky. Obidva spôsoby budú prísne kontrolované štátom bez akéhokoľvek dohľadu nezávislých pozorovateľov.

Všetky siete na monitorovanie volieb boli zničené. Napríklad toto leto bola zakázaná najväčšia sieť Hlas a jeden z jej hlavných organizátorov bol uväznený.

Tieto voľby sú teda opakom slobodných, otvorených a spravodlivých volieb. V skutočnosti sú prostriedkom štátu na donútenie obyvateľstva k politickej poslušnosti.

Väčšina ľudí zamestnaných vo verejnom sektore a štátnych korporáciách bude nútená hlasovať elektronicky na svojich pracoviskách. Ak hlasujete týmto spôsobom, všetky vaše osobné údaje sú k dispozícii štátu.

Štátne orgány aj šéfovia tak budú môcť sledovať hlasovanie a v prípade potreby "korigovať" výsledok. Napriek tomu budú mať voliči ilúziu voľby.

Kandidovať budú môcť aj iní, starostlivo preverení kandidáti zo strán lojálnej pseudopozície, ako je komunistická strana. Všetci kandidáti, ktorým bolo umožnené kandidovať, majú agresívne provojnové postoje.

Na volebných lístkoch nebudú môcť byť žiadni skutoční protivojnoví kandidáti a strany. V skutočnosti teda nepredstavujú žiadnu výzvu pre Putina, ani nedávajú hlas žiadnym protivojnovým náladám. Budú kandidovať proti sebe a rozdelia si 20 percent hlasov, ktoré nedostane Putin.

Ruská opozícia, ktorá je buď v ilegalite, alebo v exile, diskutuje o tom, ako sa postaviť k voľbám. Navaľného stúpenci už vyzvali, aby sa hlasovalo za ktoréhokoľvek kandidáta okrem Putina.

To nie je zlá stratégia. Ponúka ľuďom, ktorí sú veľmi atomizovaní a boja sa, aspoň možnosť vyjadriť svoj nesúhlas akokoľvek skresleným spôsobom.

Odpor voči vojne a fašizácii

Ľudia majú všetky dôvody obávať sa režimu. Potlačil akékoľvek verejné vyjadrenie nesúhlasu s vojnou a zahnal ho do ilegality. To isté urobil so všetkými aktivistickými skupinami akéhokoľvek druhu.

Je to súčasť fašizácie režimu. Nejde len o propagandu, ale o snahu zaviesť brutálnu formu diktatúry a zásadným spôsobom zmeniť spoločnosť. Zákaz LGBT a obmedzenie práva na potrat, hystéria proti migrantom a prísna cenzúra proti akejkoľvek kritike režimu sú zamerané na homogenizáciu spoločnosti a premenu Ruska na uzavretú "štátnu civilizáciu".

V týchto podmienkach zostáva úlohou medzinárodnej ľavice opozícia voči Putinovmu imperializmu, solidarita s ukrajinským odbojom, odpor voči západnému imperializmu a podpora boja v Rusku zdola proti Putinovmu neofašistickému režimu.

14 január 2024

https://www.tempestmag.org/2024/01/perspectives-on-russian-imperialism/