Peter Takáč
Pokus o vzburu v Rusku prebehol veľmi zvláštne. Veliteľ Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, ktorého žoldnieri bojujú na Ukrajine za Rusko, otočil tanky na Moskvu. Už skôr varoval, že vojna sa nevyvíja dobre, že Rusi prehrávajú a velenie je neschopné. Po kritike veliteľa armády Valerija Gerasimova a obvinení, že minister obrany Sergej Šojgu zaútočil na jeho jednotky, sa Prigožin vydal obsadiť vojenské veliteľstvo.
Vagnerovi vojaci prekročili ruské hranice z východnej Ukrajiny, obsadili mesto Rostov nad Donom a hrozili, že do 24 hodín sú v Moskve. K žiadnej vážnej mobilizácii ruskej armády nedošlo, národná stráž nechala jednotky jednoducho prejsť. Opozičný líder Alexej Navaľnyj a emigrant Michail Chodorkovskij vzburu podporili, Ramzan Kadyrov a Igor Strelkov ju odsúdili. Podľa leteckých údajov prezidentský špeciál medzitým tíško opustil Moskvu smer Petrohrad.
Skôr ako sa však vagnerovci stihli dostať do Moskvy, bol pochod nečakane odvolaný. Na podnet bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka údajne došlo k dohode so vzbúrencami. Tento náhly zvrat vyvoláva otázku, či to nebolo zo strany človeka, ktorý za Vladimira Putina vždy robil špinavú prácu, celé nafingované. Posledný podobný pokus o prevrat zažil ešte prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov zo strany tvrdých komunistov v roku 1991. K násilným prostriedkom sa však uchýlil i nasledujúci prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin, keď poslal tanky na parlament.
Mediálne agentúry vnímajú uplynulé udalosti ako príznak nestability a vratkosti Putinovho režimu. Ako ukážku toho, že ruský autoritársky štát sa môže kedykoľvek rozpadnúť. V priebehu jedného dňa sa ukázalo zlyhanie mocenskej hierarchie a tiež že štát nemá monopol na násilie. Ak by došlo k jeho kolapsu, nasledoval by boj klanov o moc, ktoré by sa prostredníctvom súkromných vojsk snažili uchrániť majetky oligarchov. Predpokladá sa, že nielen Gazprom už má svoju súkromnú armádu.
Novou hrozbou, ktorou sa môže Putin po novom vyhrážať svetu, je dezintegrácia Ruska. Či už bola Prigožinova vzbura fingovaná, alebo nie, na základe novej skúsenosti si bude musieť Západ rozmyslieť, či si želá porážku Ruska, ak by mohla viesť k rozpadu krajiny s jadrovým arzenálom. Ak Rusko prehrá, nemusí mu záležať alebo mať pod kontrolou to, či sa tieto zbrane použijú, alebo nie.
“Ruský autoritársky štát sa môže kedykoľvek rozpadnúť. V priebehu jedného dňa sa ukázalo zlyhanie mocenskej hierarchie a tiež že štát nemá monopol na násilie. Ak by došlo k jeho kolapsu, nasledoval by boj klanov o moc, ktoré by sa prostredníctvom súkromných vojsk snažili uchrániť majetky oligarchov.”
Putin dáva dlhodobo najavo, že mu nie je nič sväté a pre podrobenie si Ukrajiny spraví čokoľvek. Svoj ultranacionalizmus vložil do predstavy, že mimo národa nemá život zmysel. Tento nihilistický odkaz šíria propagandistické kanály, pripisujúce vyšší význam sebaobetovaniu sa vo vojne. Podľa hlavného televízneho propagandistu Vladimira Solovjeva sa „život vysoko preceňuje“ a vojaci sa nemajú čoho báť, pretože bojujú proti satanistom a pôjdu za to do neba. Duchovenstvo svojim kongregáciám radí, že v zabíjaní „nájdu sami seba” a že na Ukrajine je v stávke „všetko božie stvorenie“.
Zničenie Kachovskej priehrady, ktoré bolo označené za najhoršiu katastrofu od čias Černobyľu, zanechá na Chersone a Kryme dlhodobú ekocídu. V rámci snahy zastaviť ukrajinskú protiofenzívu a útoky na ruské pozície sa už dlhšie hovorí aj o možnom útoku na záporožskú jadrovú elektráreň. Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov tvrdí, že Rusko už navrhlo a schválilo plán zničenia elektrárne. Chladiace jazierko bolo podmínované ruskými jednotkami. Bez neho a s pomocou ďalších prostriedkov by sa dala katastrofa výrazne urýchliť.
Po zničení priehrady a s potenciálnou hrozbou rozpadu a radikalizácie Ruska by sa Putin mohol aj v prípade záporožskej elektrárne uchýliť k taktike spálenej zeme, ktorou by Západ donútil pristúpiť na vlastné rokovacie podmienky. Ukrajincom a Západu by tak ukázal, že sa neštíti ničoho a je schopný použiť aj jadrové zbrane, zatiaľ čo ich varoval, aby neuvažovali o odplate, ak si neprajú rozpad Ruska.
Vladimir Putin hrá vabank. Ako už skoršie napísal slávny šachista Garry Kasparov, Putin nie je hráč šachu, ale pokru. A opäť mu neostáva nič iné, ako blafovať. Západ by preto nemal strácať nervy, naďalej pevne stáť na strane napadnutej Ukrajiny a zároveň investovať do stability Ruska. Podľa novinára Paula Masona potrebujeme nájsť spojencov vnútri Ruska, prípadne osloviť aj Čínu, aby sa znížili škody na medzinárodnú bezpečnosť, ak by došlo k pádu ruskej elity. Popritom musí dať Západ veľmi jasne najavo, že útok na jadrovú elektráreň je posledná červená čiara, za ktorou sa hra skončila.